Nezmeškajte Queer klasiky
Ani tento rok v programe festivalu nebude chýbať sekcia Classics, ktorá prináša do Bratislavy výber kultových titulov, ktoré formovali queer kinematografiu.
Vstupenky a informácie o filmoch sekcie Classics na ffi.cinepass.sk
Medzi nimi nechýba ani ikonický lesbický film Pasca (Lana a Lilly Wachowski, USA, 1996). Drsná bývalá trestankyňa Corky a jej milenka Violet v nej vymyslia plán, ako ukradnúť mafii milióny dolárov a zvaliť vinu na Violetinho priateľa Caesara. Debut sestier Wachowských je napínavým neonoir trilerom, ktorý inteligentne prepisuje rodové stereotypy a mocenské vzťahy.
Dvadsať rokov od svojho vzniku si pripomína film Raňajky na Plute (Neil Jordan, Írsko / Veľká Británia, 2005), dojemný a poetický film o Patrickovi, ktorý vyrastá v náhradnej rodine a ako teenager sa začne identifikovať ako transrodová žena Kitten. Vydáva sa do Londýna hľadať matku, prechádza rôznymi zamestnaniami a hľadá prijatie i lásku. Významný írsky režisér Neil Jordan tu vytvára citlivý portrét hľadania identity a slobody.
Ku klasikám britskej queer kinematografie patrí Moja krásna práčovňa (Stephen Frears, Veľká Británia, 1985), ktorá tento rok oslavuje 40. výročie. Ambiciózny Brit pakistanského pôvodu Omar a jeho biely priateľ Johnny si v nej otvoria práčovňu, ktorá sa stáva symbolom ich túžby po lepšom živote aj priestoru, kde môžu byť sami sebou. Frearsov film, ktorý pred štyrmi desaťročiami šokoval i nadchol, zostáva aktuálnym komentárom o triede, rase a identite. Scenár k filmu napísal Hanif Kureishi.
Trojicu dopĺňa provokatívny kultový titul Showgirls (Paul Verhoeven, USA / Francúzsko, 1995), ktorý si tento rok pripomína 30 rokov. Nomi prichádza do Las Vegas s cieľom stať sa hviezdou, no jej cesta za snom je plná manipulácie, túžby a sebaklamu. Verhoevenov film, pôvodne prijatý rozporuplne, sa neskôr stal queer ikonou vďaka svojej nadsádzke, teatrálnosti a nekompromisnému pohľadu na ženské ambície.
Všetky štyri snímky spája odvaha byť iný — či už prostredníctvom lásky, vzbury alebo túžby po slobode — a festival tak pripomína, že rozmanitosť nie je trend, ale trvalá hodnota kinematografie aj spoločnosti.