Focus: Švédsko – teplé filmy zo serveru
Švédsko je krajinou, ktorá svetu dala Ingmara Bergmana, severský minimalizmus aj melancholickú poetiku, no v posledných desaťročiach sa stalo aj kolískou výnimočne otvorenej a citlivej queer kinematografie. Sekcia Focus: Švédsko – teplé filmy zo severu na tohtoročnom Filmovom festivale inakosti predstavuje jedinečný prierez tým najzaujímavejším, čo švédske filmové prostredie ponúka.
Dokument Teplé zákutia švédskej kinematografie (Eva Beling, 2022) otvára sekciu ako pestrofarebná prehliadka queer filmovej histórie. Film sleduje vývoj zobrazovania LGBTI+ postáv od úplne prvého homosexuálneho romantického filmu na svete, ktorý nakrútil Mauritz Stiller už v roku 1916, až po súčasnú vlnu škandinávskych transrodových filmov. Je to pozvánka na cestu naprieč desaťročiami, počas ktorej sa mení spoločnosť aj spôsob, akým film rozpráva o túžbe, inakosti a odvahe byť sám sebou. Film na festivale uvedie zástupca Švédskeho filmového inštitútu Jan Göransson.
Kultová romantická dráma Láska je láska (Lukas Moodysson, 1998) patrí medzi najikonickejšie diela queer kinematografie nielen vo Švédsku, ale aj vo svete. Príbeh tínedžerky Elin z malého mesta Åmål, ktorá sa zamiluje do spolužiačky Agnes, sa stal manifestom generácie, ktorá vyrastala s presvedčením, že „love is love“. Moodysson s humorom aj nehou zachytáva chaos dospievania, potrebu vzbury a odvahu ísť proti spoločenským očakávaniam – film, ktorý dodnes pôsobí sviežo a úprimne. O dekádu neskôr vzniklo ďalšie divácky atraktívne dielo severskej queer filmografie Pobozkaj ma (Alexandra-Therese Keining, 2011). Zdanlivo usporiadaný život hlavnej hrdinky Mie sa prevráti naruby, keď sa zamiluje do Fridy, dcéry otcovej novej snúbenice. Intímna dráma o túžbe, ktorá prerastie všetky hranice, spája klasickú romantickú atmosféru so severskou citlivosťou a vizuálnou eleganciou. Naopak, film Môj otec Marianne (Mårten Klingberg, 2020) otvára tému transrodovej identity v rodinnom kontexte. Keď Hannin otec, vážený kňaz, prizná, že sa v skutočnosti volá Marianne, dcére sa zrúti svet – a pred ňou stojí bolestivá, no napokon láskavá cesta k prijatiu a pochopeniu. Je to príbeh o tom, že rodina môže prežiť aj najväčšiu zmenu, ak ju vedie láska. Humor a iróniu do 
výberu prináša komediálna dráma Patrik 1,5 (Ella Lemhagen, 2008), ktorá sa pohráva s myšlienkou, že byrokratické nedorozumenie môže zmeniť život. Keď si gej pár adoptuje „1,5-ročného“ Patrika a namiesto batoľaťa sa objaví pätnásťročný problémový tínedžer, začína sa dojemný aj vtipný príbeh o predsudkoch, prijatí a tom, že rodina nemusí mať tradičnú podobu, aby fungovala. Režisérska legenda Lasse Hallström prispieva do sekcie biografickým filmom Hilma (2022), ktorý približuje život a dielo Hilmy af Klint – vizionárskej umelkyne, jednej z prvých abstraktných maliarok na svete. Hallström vytvára poetický portrét ženy, ktorá sa v mužskom svete odmietla prispôsobiť pravidlám a išla vlastnou cestou – téma, ktorá hlboko rezonuje aj s queer skúsenosťou. Na modernejšiu nôtu znie hudobná dráma Nova a Alice (Emma Bucht, 2024), v ktorej sa dve speváčky, jedna upadajúca hviezda a druhá nevyspytateľná nová ikona, vydávajú na spoločné turné. Ich rivalita a napätie prerastú do vzťahu, ktorý prevráti naruby nielen ich kariéry, ale aj predstavy o láske, priateľstve a slobode. Sekciu dopĺňa film Hammarskjöld – boj za mier (Per Fly, 2023), strhujúci portrét jedného z najrešpektovanejších Švédov 20. storočia, diplomata a generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda. Hoci film sleduje najmä jeho politické a morálne dilemy v čase studenej vojny, medzi riadkami rozvíja aj tichú, jemnú rovinu osobnej samoty a potláčanej identity – čím pridáva do sekcie ďalší, nečakaný odtieň queer perspektívy. Nemôže chýbať ani film režiséra Ingmara Bergmana, Persona (1966) s Liv Ullmann a Bibi Andrersson v hlavných úlohách.
Ďakujeme partnerom sekcie: Švédska ambasáda, Švédsky inštitút, Švédsky filmový inštitút